Pád do tmy

Rok? Par mesiacov? Už sa nepamätám. Ocitla som sa v priepasti života, o ktorej však nikto nevedel, že v nej som. Dno. Veci, ktoré robíte keď ste na úplnom dne. Keď sa opúšťate a neveríte v nič dobré. V nič a v nikoho, kto alebo čo by Vás odtiaľ vytiahlo. Bola som tam. Úplne sama a potme. Tmy som sa vždy bála. Keď som sa vysporiadala so samotou, čo sa vlastne nikdy ani nestalo, lebo byť sám nie je pre človeka prirodzené prostredie, prišla ďalšia skúška. Život ma skúšal. Skúšal ako veľmi si vážim svoj život. V tejto skúške som neuspela. Sklamania a toľkokrát podrazené nohy od ľudí ma nasmerovali tam, kde nikto nechce byť. Do sveta, kde žijete hlavne sami so sebou. So svojim ja. S nim uzatvárate stávky, jemu zverujete najtajnejšie tajomstva. Také, o ktorých nechcete nikomu povedať ..také, ktoré vás stále prenasledujú. V tomto svete je všetko opačne. Ubližovanie Váš teší, pretože ste si istý, že sa nič nezmenilo a radosť Vám prinášajú veci, ktoré ste predtým odsudzovali. Tento svet je zvrátený a človek, ktorý sa z neho vyhrabe je navždy v spomienkach a myšlienkach poznačený týmto obdobím................Chcela som napísať zmysluplný článok o tom, ako človek dokáže padnúť na dno. O tom ako v očiach samého seba môže byť úplná nula a o tom ako si neváži vlastný život. Jediné dôležité však je, aby ľudia okolo vás nikdy z vašej strany nepocítili, že sú niečo menej. Aby sa vaši blízki mali na koho obrátiť v najťažšej životnej chvíli. Aby ste im poskytli rameno, na ktorom sa môžu vyplakať, keď už ďalej nemôžu. A aby ste ich pochválili keď niečo zvládnu, pretože to potrebuje každý človek. Nech vedia, že ste tu pre nich! A potom nikto nebude padať na dno, nikto nebude bojovať sám so sebou, a každý si bude vážiť svoj život, lebo Vy budete jeho súčasťou. A byť súčasťou niekoho života je jedna z najkrajších vecí, pre ktoré sa oplatí žiť.